V jedno popoludnie, ako to bolo zvykom, navštívila nás dcérkina kamarátka Kate. Bola jej prvou a neskôr sa ukázalo že aj najlepšou priateľkou, s ktorou sa zoznámila krátko po príchode do USA.
Bolo to milé dievča s krásnymi veľkými modrými očami a zaujímavými pehami na nošteku, ktoré priťahovali pozornosť. Vždy vniesla do domu pozitívnu energiu, rada štebotala, neustále poskakovala a vždy rada zabehla aj za mnou, porozprávať sa. Tak to bolo aj v to popoludnie, keď som práve pracovala na tvorbe mojich skutočných príbehov s druhou stranou.
Pristúpila ku mne a ponad moje plece v tichosti čítala o čom píšem. Zacítila som zmenu v jej vibrácii a akýsi smútok, ktorý mnou zrazu prebehol. Prestala som písať a otočila sa k nej. Pozrela sa na mňa smutnými očami a opýtala sa: „Vy naozaj veríte v Boha? Veríte že Boh skutočne exituje? ” Usmiala som sa na ňu a odpovedala: „Pravdaže verím v to že Boh existuje a miluje nás. Aj napriek ťažkým chvíľam, ktoré prežívam ja a moje deti skrze manželovu vážnu chorobu cítim, že Boh je s nami. Neustále mi ukazuje cestu, posiluje ma, pomáha mi pokračovať a nevzdávať sa. ” Kate ešte viac zvážnela a povedala: „ Aj moja mamka verila v Boha. Každú nedeľu navštevovala kostol a pravidelne sa modlila. Až do doby, kým bol môj najstarší brat do štyroch rokov úplne zdravým dieťaťom, no po očkovaní vážne ochorel. Dostal vysoké horúčky, od toho dňa prestal komunikovať, spustili sa mu pravidelné epiletické záchvaty a stal sa z neho väzeň uviaznutý vo vlastnom tele. Potrebuje 24 hodinovu strarostlivosť, nedokáže slovne ani mimikou naznačiť čo chce, čo nechce alebo čo mu chýba. ” Moja mamka povedala: „ Ako mohol Boh také niečo dopustiť? Jacop nikdy nezažije lásku, neožení sa, nedokáže sa postarať ani o seba samého. Od toho dňa mamka prestala veriť v Boha. ” Po týchto slovách mnou prešla silná energia a neskutočne nádherný pocit, ktorý je ťažko opísať slovami. Ten pocit cítim zakaždým keď sa ma dotkne Božia prítomnosť – otecko, Boh ktorého tak nazývam, ktorý sa ku mne prihovára a dáva cezo mňa dôležité odkazy či posolstvá. Vtedy cítim nekonečnú všeobjímajúcu lásku a rozhostí sa vo mne neskutočný pokoj. Pozrela som na Kate, chytila ju za ruku a povedala: „Poviem ti príbeh moja milá. Ten príbeh sa udial v čase, keď si ešte nebola tu na Zemi. Dávno predtým ako si sa narodila ty, tvoj najstarší brat Jakop a prostredný brat Jessie. Boli ste ešte len dušičkami v nebi. Boh si vás jedného dňa dal zavolať a hovorí: Pozrite sa deti moje dole na Zem. Rozprestrel oblaky a priblížil im pohľad na jednu krásnu mladú ženu. Hľa a toto bude vaša matka. ” A pousmial sa…Deti zvedavo nazerali jedno cez druhé a s radostným výrazom na tvárach štebotali a prekrikovali sa navzájom. „ Jééééj akú budeme mať krásnu mamu”, tešili sa nahlas. Boh mávnutím ruky, zastavil ich hlučné nadšenie a pokračoval: „ No chcem vám povedať, že keď ty Jakop dovŕšiš 4 roky a ty Jessie jeden rok, vaša mama bude mať vážnu automobilovú nehodu a ostane od krku dole paralyzovalá. ” Deťom sa okamžite zmenil výraz tváre a nezmohli sa na slovo. Prvá sa ozvala Kate: „Otče ale ako sa mojej mamke narodím ja? ja sa jej predsa chcem narodiť. A ako sa bude o nás naša mamka starať? ” V tom momente sa ozval Jacob. S veľmi vážnym až dospeláckym výrazom na tvári povedal: „ Otecko, chcem ťa o niečo poprosiť, môžem si to utrpenie namiesto našej mamky zobrať na seba ja? Viem že ona sa bude o mňa s láskou starať a postará sa aj o mojich mladších súrodencov. ” Keď Jacobov návrh počul Jesse, skočil mu do reči: „Prečo ty Jacob? Ja si to chcem zobrať na seba. ” Jakob neochvejným, rozhodným hlasom odvetil: „Nie Jessie. Ja som mal v mojom poslednom živote úžasnú milujúcu manželku a skvelé deti. Chcem aby si okúsil pravú lásku a mal veľkú rodinu. ” Boh ticho počúval dohadovanie sa medzi bratmi a vyriekol svoje rozhodnutie: „Dám to tebe Jakob, dal som ti slobodnú vôľu ako vám všetkým a ty si si vybral. A za odmenu kvôli tvojej krásnej a čistej duši ti dám 2 dary. Prvým darom bude: Keď zamieriš svoj pohľad do neznáma a budeš sa usmievať, pričom tvoja rodina nebude chápať čo sa deje, uvidíš nás z druhej strany. Druhým darom bude: „Kedykoľvek si ublížiš, alebo zlomíš kosť, nebudeš cítiť žiadnu bolesť. ” Po vyrieknutý týchto slov Kate vyhŕkli slzy, v dojatí ma objala a rozochveným hlasom mi zašepkala do ucha: „Môj brat Jacob naozaj necíti bolesť… To ste nemala odkiaľ vedieť” a rozpovedala mi príbeh so zlomenou kľúčnou kosťou. Ako na to v rodine prišli a ako dlho im to trvalo, nakoľko Jakob neprejavoval žiadne nezvyčajné známky…
Blížil sa čas návratu späť na Slovensko. Nemohla som pri lúčení vynechať Kate a jej rodinu. Zaklopala som na dvere premýšľajúc nad balením a sťahovaním. Moje myšlienky prerušila Lucie, mamka Kate ktorá mi prišla otvoriť. Keď zistila kto je za dverami, privítala ma krásnym usmevom, vrelým objatím a pozvala ma ďalej. Usadili sme sa v obývačke a začali sa zhovárať. „Prvú vec, za ktorú sa ti chcem Andrea zo srdca poďakovať, je príbeh,ktorý si povedala Kate. Dala si mi úplne iný pohľad na Boha a na celú našu situáciu. ” Pri dokončeni vety si pretrela oči od sĺz. „Mne neďakuj povedala som, poďakuj sa Bohu, ja som ti len doručila od neho list. ” Lucie sa pousmiala. Vtedy moju pozornosť upútal pohyb v izbe oproti. Postavila som sa aby som videla do izby, vo výhľade z gauča mi bránila drevená priehradka predeľujúca izbu s obývačkou. Bola to Jakobova izba. Jakob sedel na posteli a bezduchým pohľadom pozeral do prázdna. Pristúpila som k priehradke a pozdravila ho: Keď zaregistroval neznámy hlas, trocha znerovóznel. „Neboj sa Jakob, som priateľka tvojej mamky a tvojej sestry Kate. Chcem ti len povedať, že mi môžeš dať vedieť čokoľvek čo chceš, hoci aj odkaz pre tvoju mamku , ja ti budem rozumieť. ” Jakob ešte viac znervóznel. Povedala som si, že mu dám priestor a vrátila som sa naspäť na gauč. Krátko nato sa Jakob postavil a podišiel k priehradke, kde ostal nehybne stáť. Po hodnej chvíľke jeho nehybného postávania sa Lucie rozhodla pustiť ho k nám do obývačky. Medzitým som začala chytať informácie, ktoré mi Jakob vysielal a začala ich Lucie opisovať: „ Jacob vraví ako miluje prítomnosť detí, ukázal mi zariadenie ktoré navštevuje, a súčastne cítim radosť z kreslenia či vymaľuvávania. ” Lucie prekvapená vstala, zobrala z kozuba obrázok s americkou zástavou. „Toto vymaľoval Jacob. ” Jakob mi ďalej vraví, ako miluje byť vonku na slnku, pokračovala som. Lucie už menej prekvapená komentovala: Áno, miluje tráviť čas vonku, no chodíme von až po západe slnka, kvôli silným liekom ktoré neodporúčajú priamy pobyt na slnku . ” Potom Jakob prostredníctvom svojich myšlienok ktoré som Lucie tlmočila,povedal: „ Mami nebuď smutná, netráp sa pre mňa, som v poriadku. Ja som si to vybral a nechcem aby si míňala peniaze na zbytočné pokusy ako mi pomôcť. Ja to naozaj nepotrebujem”, vzápätí sa otočil a kráčal do kuchyne. Lucie dojatá slovami nedokázala zadržať slzy, ktoré jej voľne stekali po tvári. Nespustila pritom oči zo syna, bála sa, aby si pádom neublížil. Pohyboval sa dosť neisto a pomaly, bol chudej až vyziabnutej postavy. V kuchyni sedela Kate a celý náš rozhovor ticho počúvala. Keď videla brata prichádzať, postavila sa a pomaličky kráčala za ním. Zrazu Jakob nečakane odbočil na chodbu za kuchyňou, ktorá viedla do jednotlivých spální. Keď to Lucie videla, chytila sa v nemom úžase za ústa a pozrela na Kate, ktorá mala na tvári rovnako šokujúci výraz. Nevedela som o čo ide, až kým mi to Lusie nevysvetlila. „Môj syn za 25 rokov svojho života, nikdy nenavštívil zadné izby, urobil to teraz po prvý raz. ” Prekvapilo ma to, no nie natoľko aby som nepochopila, že sa takýmto spôsobom snažil urobiť niečo nezvyčajné a tým mi dať najavo, že mi rozumie rovnako ako aj ja jemu. Bol to aj pre mňa prekvapujúci no nádherný pocit, že s Bohom je všetko možné, že len my si dávame obmedzenia a pritom naša myseľ je bez obmedzení. Tak ako pre Boha nič nie je nemožné, keď tomu uveríme, Boh nám postupne odhalí ďalšie možnosti. V ten deň som zaspávala s nádherným pocitom všadeprítomnosti Boha a zázrakov, ktoré sa skrývajú aj v maličkostiach. Ak chcete nájsť Boha, hľadajte ho všade. Vo vašom živote, v okolí, rôznych situáciach, v nás samých. Lebo Boh je všade a nazýva sa láska…
Po niekoľkých rokoch po návrate zo Spojených štátov som sa dozvedela ešte jednu skutočnosť z tohto príbehu. Jessie, Jakobov mladší brat sa oženil s dievčaťom ktoré mala dvojičky z prvého vzťahu a neskôr sa im narodili dve dievčatká. Má naozaj veľku a šťastnú rodinu, ktorú mu Jacob prial keď boli ešte len dušičkami v nebi….
(Mená osôb som kvôli zachovaniu ich súkromia zámerne pozmenila)
Zdroj cover photo: pinterest.com
