Sedela som vo vani a relaxovala. Zrazu sa ozvalo zvonenie telefónu… ֦ Kto že ma to teraz ruší?֞ pomyslela som si. Natiahla som sa po telefóne a jedným očkom nakukla na prichádzajúci hovor. Och tak tento hovor musím vziať, a bez váhania som zodvihla. Na druhej strane sa ozval zvonivý hlas môjmu srdcu blízkej dušičky, priateľky Eriky. ֦ Ahoj drahá, ako sa mi máš?֞ Opýtala som sa.
(V tom čase moja priateľka prechádzala ťažkým a bolestivým obdobím nie len zo straty svojich rodičov, ktorí odišli pár mesiacov po sebe, no bola to aj bolesť zo sklamamania a reakcie jediného brata po dedičskom konaní kde išlo o rodičovský dom, ktorý rodičia za života sľúbili Erike. Jej brat Richard svoje dedičstvo získal už dávno, darom domu po dedkovi. No išlo len o slovný sľub a nič nebolo oficiálne spísané na papieri. Pri dedičskom konaní preto pripadlo dedičstvo rodičovského domu rovnakým dielom Erike aj jej bratovi. A vtedy začali všetky problémy. Erikin brat Richard, sa rozhodol svoju polovicu domu prepísať na svojho syna, ktorý sa tam aj s manželkou plánovali nasťahovať, urobiť rekonštrukciu domu a od Eriky odkúpiť jej čiastku. Toto rozhodnutie Erike trhalo srdce, pretože mala k svojmu rodičovskému domu a k prostrediu kde vyrástla veľmi blízko a cítila to ako ďalšiu ranu a nespravodlivosť, ktorá bola na nej spáchaná a ktorých bolo počas života rodičov oveľa viac. Jej snom bolo domček ponechať pre seba a svojích potomkov zveľadiť a udržiavať ho ako víkendové miestečko, kam bude so svojím manželom, deťmi a vnúčatkami chodiť relaxovať a ktoré bude akýmsi únikovým miestom z uponáhľaného mestského života. V tom momente jej plány vyzerali byť zmarené. Po nesúhlase s odpredajom svojej čiastky synovcovi, nastal v rodine boj. Brat s rodinou sa jej obrátili chrbtom, ani jedna strana nechcela ustúpiť a schyľovalo sa k súdnej dohre.)
֦Ahoj Andrejka. Mám sa dobre, vnúčatká rastú a robia mi radosť, práca je tiež v poriadku, o ostatnom radšej nehovorím ֞…..V tom momente sa mi začalo ťažko dýchať, cítila som tlak a bolesť na hrudi a skočila som priateľke do reči. ֦ Zlatko prepáč, niekto sa mi tu hlási z druhej strany. Musím vyliesť z vane, počkaj chvíľočku prosím. ֞ V telefóne nastalo ticho. Erika už veľmi dobre vedela čo bude nasledovať. ֦ Erika, koho ste volali apik? Ozýva sa mi tu starší muž a ukazuje mi tvoju mamku.֞ Erika hovorí: ֦Moja mamka volala svojho otca apík.֞ Z druhej strany sa muž pousmial a to bolo znamenie že hovoríme o správnom mužovi. ֦Tvoj dedko ťa volal Erička? Prihovára sa ti tak pekne a milo.֞ Priateľka dojatým hlasom hovorí: ֦Áno, dedko ma volal tak pekne. Mal ma veľmi rád. ֦Dobre֞ povedala som a pokračovala: ֦Erika prišla aj tvoja mamka a dedko sa s ňou začal hádať, lepšie povedané hovorí len on a tvoja mamka so skopenými pleciami mlčí.֞ Erika sa zasmiala: ֦Moja mama vždy mlčala keď jej apík niečo vytýkal.֞ ֦Tvoj dedko hovorí: Ty si celý život vytýkala svojmu mužovi že sa nechal obrať o dedičstvo po svojich rodičoch a pritom si urobila svojej dcére Erike to isté. Presne toto celý život mama otcovi vytýkala.֞ Povedala Erika užasnuto. Pokračovala som: ֦Dedo rozhorčene vraví: Ak si nevedela dať veci do poriadku za svojho života, pevne verím že ich dáš dokopy teraz.֞ Erikina mamka stále mlčala. Po tomto odkaze vravím: ֦Erika, neviem čo presne sa udeje a aké právomoci majú duše na druhej strane, no tvoj dedko mi ukázal zmluvu o dohode či vyrovnaní, vidím tvojho synovca pokorne kráčať k tebe hovoriac: Našli sme si iné bývanie, súhlasím s odkúpením môjho podielu za cenu ktorú ste navrhla.֞ Wau, wau….uvidíme čo sa udeje povedala na to všetko Erika….
Po necelých dvoch týždňoch od nášho rozhovoru som cítila potrebu prezvonit jej, ako sa má a čo má nové. Po asi piatom zazvonení mi prišlo že teraz nemôže odpovedať a že mi zavolá naspäť. Venovala som sa inej práci a keď mi asi po hodine zazvonil telefón, vedela som od koho je. Na druhej strane sa ozval ten známy príjemný hlas mojej priateľky.֦ Ahoj Andrejka, prepáč, nemohla som odpovedať, práve sme sa vracali z rodičovského domu a telefón som mala hodený v kabelke. Boli sme tam s manželom, deťmi a vnúčatkami počas predĺženého víkendu. A teraz si prosím ťa sadni,֞ vraví Erika. ֦ Môžeš hádať, čo sa tam dnes udialo.֞ Počúvala som s napätím, vo vzduchu som cítila závan niečoho nadprirodzeného a zázračného. ֦Tak ma už nenaťahuj, sem s tým,֞ netrpezlivo som dodala. Erika sa nadýchla a jedným dychom zo seba vysypala: ֦Dnes nás v dome navštívil môj synovec a neuveríš, stalo sa presne to, čo si pred viac ako týžďňom hovorila. Prišiel pokojný bez akéhokoľvek arogantného a povýšeneckého výrazu aký mal naposledy, keď mi vykrikoval že sa stretneme na súde. Namiesto toho sa tváril zmierlivo a pokojne a povedal: ֦Teta Erika chcem vám povedať, že sme si s manželkou vyriešili bývanie a súhlasím s odpredaním svojej čiastky za cenu ktorú ste naposledy spomenula.֞ ֦ Wauuuuu, neskutočné, nemožem tomu uveriť,֞ vykríkla som plná nadšenia a spolu sme sa od radosti rozosmiali….
Takže ešte stále si myslíte že ste vo svojich problémoch sami? Že naši milovaní nevidia ako žijeme, z čoho sa práve tešíme alebo čo nás práve trápi? Že nexistuje vyššia moc a že nám naši milovaní aj z druhého brehu nemôžu pomôcť? Ale môžu a deje sa to naozaj často o čom budú moje ďalšie skutočné príbehy s druhou stranou.
Zdroj cover photo: pinterest.com
